Krížna, Veľká Fatra

Krížna odpradávna patrila medzi obľúbené ciele bádateľov a turistov, ktorých lákali tajomné zákutia Veľkej Fatry. Tento vyhliadkový vrchol je ľahko dostupný z prastarej baníckej osady Staré Hory neďaleko Banskej Bystrice. Nachádzali sa tu bane na meď, ktoré boli využívané už v dobách Veľkej Moravy a neskôr bane na striebro, ktoré zažili najväčší rozmach v 16. storočí. V okolí baní vyrastali osady uhliarov, ktorí dodávali palivo pre tavné pece a postupne klčovali okolité lesy. Na týchto vyklčovaných miestach sa usadzovali pastieri oviec a dobytka, ktorí vytvárali osady a pozostatkom týchto horalských sídiel je skupina osád, ktoré dnes administratívne patria do obce Staré Hory.

Prvými návštevníkmi Krížnej boli pravdepodobne pastieri, ktorí sa usídlili na jej stráňach a pásli tam ovce. Pastierstvo sa vo veľkej miere pričinilo aj o odlesnenie vrchola Krížnej čo však umožnilo rozmach aj tých rastlín, ktoré by tu inak neprežili. Vďaka ľahkej dostupnosti sa Krížna stala vyhľadávaným miestom botanikov, ktorí tu objavili raritnú flóru a svoje objavy zverejňovali v publikáciách čím prilákali ďalších návštevníkov.

Krížna je, po vlastných nohách, najlepšie dostupná zo Starých Hôr a Tureckej po lúčnatých svahoch Líšky a odtiaľ rovno na vrchol Krížnej. Trochu náročnejší výstup je možný cez Majerovu skalu, kde vás privíta nádherný výhľad na Starohorskú dolinu a úbočia Nízkych Tatier.

Jedna z početných osád Starých Hôr sa od polovice 20. storočia začala premieňať na lyžiarske stredisko a centrum horskej rekreácie Turecká-Krížna. Vyrástlo tu niekoľko lyžiarskych vlekov a aj sedačková lanovka, ktorá lyžiarov vyvezie až pod temeno Líšky čo je vrchol v nadmorskej výške 1408 metrov v rázsoche Krížnej. Toto lyžiarske stredisko však zostáva v tiene známejšieho rekreačného centra Donovaly.