Bojnický zámok

Bojnický zámok je situovaný na travertínovej kope v západnej časti kúpeľného mestečka Bojnice v okrese Prievidza. Je to jeden z turisticky najzaujímavejších hradov (prestavaných na zámok) na Slovensku, pričom je súčasťou rekreačno-kúpeľného komplexu a bývalý park je čiastočne využitý ako zoologická záhrada.

Archeologické prieskumy ukázali, že lokalita zámku bola osídlená už v praveku. Hradisko využili aj starí Slovania, ktorí mali v tomto priestore viacero osád. Po zániku Veľkej Moravy vtedajší ranostredoveký hrad prebral funkciu strediska kráľovských majetkov na hornej Nitre.

Predpokladá sa, že hrad dal postaviť Kazimír z vetvy Huntovcov-Poznanovcov krátko po tatárskom vpáde. Najstarší písomný doklad o stredovekom hrade je z roku 1299 keď ho od Kazimíra prevzal Matúš Čák. Po Čákovej smrti (1321) prešiel do rúk kráľa, ale v roku 1393 bol vo vlastníctve pánov z Jelšavy a v 15. storočí sídlom Nofriovcov (francúzskeho pôvodu). Počas ich vlastníczva hrad odolal útokom husitov.

Na konci stredoveku bol nakrátko vo vlastníctve Jána Korvína (ľavoboček kráľa Mateja Korvína), ktorý ale musel, vzhľadom na otcove dlhy, uznať zabratie hradu Jánom Zápoľským.

Podoba a rozsah stredovekého hradu sú neznáme, nakoľko boli upravené počas neskoršej stavebnej činnosti.

Od roku 1528 sa hrad stal majetkom veľmoža Alexeja Turzu a od polovice 16. storočia trvalým sídlom rodín Hieronyma a Stanislava Turzovcov. Hrad doplnili o nové obytné krídla, delovú batériovú vežu, zosilnili južné opevnenie a vstupnú bránu postavením predbránia. Hrad väčšinou spoľahlivo odolával tureckým a iným povstaleckým útokom a preto bolo ohradené i poddanské mestečko, najskôr palisádovou hradbou a neskôr murovaným opevnením.

Po smrti bezdetného Michala Turzu hrad získali do zálohy Pálfiovci (1636) a keď ho v roku 1644 dostali do dedičnej držby, začali jeho rekonkonštrukciu. Oveľa väčšie stavebné zásahy však vykonal Ján Pálfi počas jeho poslednej prestavby v rokoch 1889 až 1910. Vtedy hrad získal nový romantický šat v duchu francúzskej gotiky. Len náhla Pálfiho smrť spôsobila, že celkový zámer prestavby hradu nebol dokončený a tak si severné krídlo predhradia a bránová veža s predbráním zachovali barokový výzor.

Dediči Jána Pálfiho predali hrad Jánovi Baťovi. Po znárodnení jeho majetkov v roku 1945 prešiel do vlastníctva štátu. Odvtedy slúži ako muzeálna expozícia a miesto kultúrnych a spoločenských akcií.