Veľký Rozsutec

Veľký Rozsutec je vyhliadkový vrchol v Malej Fatre s nadmorskou výškou až 1610 metrov. Najkrajší pohľad na Veľký Rozsutec je pravdepodobne zo Sokolia na opačnej strane Vrátnej. Od malofatranských Kriváňov sa odlišuje mohutnou skalnou stenou, ktorá na jeho západnej strane dosahuje 160 metrov. Mnohými je považovaný za najkrajší slovenský vrch.

Komplikované geologické deje ho vyformovali do dnešenej podoby, vytvorený je z vápencovo-dolomitových hornín na mäkkom podloží. Voda odniesla časť hornín, vytvorila súčasný reliéf a skalné miesta v ich okolí, vrátane kaňonov, labyrintov, vodopádov a veží. Voda neustále formuje vzhľad Rozsutcov, niekedy spôsobiac ľudské nešťastie, ako napríklad v roku 1848 keď sa po výdatnom daždi dala do pohybu masa hliny a kamenia. Tento príval sa vrútil do Štefanovej kde zničil veľkú časť dediny a usmrtil 14 ľudí.

Hovorí sa, že flóra v okolí Veľkého Rozsutca je najpestrejšou v celej Malej Fatre. Najmä v jarných mesiacoch je vzácna vysokohorská kvetena ozdobou skalných brál. Tieto prírodné pozoruhodnosti sú chránené v rámci Národnej prírodnej rezervácie Rozsutec, ktorá bola vyhlásená v roku 1967.

Tradičným nástupným miestom výstupov na Rozsutec je rázovitá obec Terchová. Jedna z trás vedie značeným chodníkom cez Medziholie, kde stála chata, ktorá v roku 1985 do tla vyhorela. Tí, ktorí uprednostňujú viac chôdze môžu vyraziť od hotela Diery chodníkom cez Dolné a Horné diery a popri hučiacich vodopádoch a pomocou oceľových rebríkov až do sedla Medzirozsutce.

Okruh cez oba Rozsutce sa dá podniknúť z osady Biela, kde sa treba napojiť na červenú značku v sedle Nad Bielou a potom zostup bude z Medziholia po zelenej značke späť do obce.

Legenda hovorí, že Jánošík schoval za truhlu nazbíjaných zlatiek do niektorej diery Rozsutca, doviedol liptovkého murára aby dieru zamuroval a osadil železné dvere s mohutnou zámkou. Murár tajomstvo prezradil a porušenie prísahy sa mu stalo osudným, zavreli ho do skrýšek k pokladu a jeho duch dodnes stráži zlatky ukryté v Rozsutci.