Veľký Fatranský Kriváň
Veľký Fatranský Kriváň je vyhliadkový vrchol v Malej Fatre s maximálnou nadmorskou výškou 1709 metrov. Najdlhší slovenský tok – Váh, rozdelil Malú Fatru na dvojo – Krivánsku Malú Fatru a Lúčanskú Malú Fatru. Tej Krivánskej zostala najvyššia časť pohoria v ktorej sa dvíha dvojica Kriváňov. Veľký Fatranský Kriváň pod svoje ramená schoval niekoľko údolí: na juhu Studenec a Snilkovskú dolinu a na severe Vrátnu dolinu, ktorá sa stala zvučným menom slovenskej turistiky a lyžovania.
Po 2. svetovej vojne sa začalo uvažovať o výstavbe lanovky aby sa sprístupnil, už vtedy populárny, lyžiarsky areál na juhu pohoria v okolí Chaty pod Chlebom. V roku 1946 padlo rozhodnutie o výstavbe lanovky na severnej strane Chlebu a v roku 1950 bola skolaudovaná lanovka Roll s dĺžkou 1850 metrov a prevýšením 750 metrov. Keď sa centrum lyžovania presunulo na neďaleké Paseky sláva Snilkovského sedla začala upadať a zariadenie lanovky chátrať. Nakoniec v roku 2003 staré zariadenie doslúžilo a bolo nahradené novou kabínkovou lanovkou, ktorá je súčasťou lyžiarskeho strediska Vrátna Free Time Zone.
Vďaka novej lanovke je končiar Veľkého Fatranského Kriváňa ľahko dostupný, zo Snilkovského sedla, kde má konečnú nová lanovka, je to iba polhodinka chôdze sprevádzaná čarokrásnymi rozhľadmi. Pre tých, ktorí majú záujem o intenzívnejší zážitok sa odporúča výstup z osady Šútovo-Rieka cestičkou úzkym údolím až k rokline Tesnô (treba sa pokochať pohľadom na Šútovský vodopád), stúpaním k Mojžišovým prameňom ku Chate pod Chlebom, cez Snilkovské sedlo až na vrchol.
Chata pod Chlebom by sama o sebe mohla byť námetom na román. Už začiatkom 20. storočia turisti a lyžiari využívali skromný príbytok Revajovnej útulne pod úbočim Chlebu. Bola to niekdajšia poľovnícka chatka turčianskeho zemepána. V roku 1930 ako náhradu za zhorenú chatu žilinskí turisti postavili priestrannú Chatu pod Chlebom v nadmorskej výške 1450 metrov. V tej dobe tam, bol chatárom známy športovec Jozef Hájek.
Počas Slovenského národného povstania bola chata útočiskom povstalcom a keď ruskí partizáni vyhodili do vzduchu nemecký transport v Krpeľanoch, utekali cez Vrátnu do Zázrivej a zastavili sa aj na Chate pod Chlebom. Stopy na rozmočených chodníkoch prezrádzali smer úteku a 3. novembra 1944 nemeckí vojaci chatu okľúčili a vypálili.
Rok na to, turisti na kamenných základoch postavili nový príbytok, ktorý sa onedlho rozrástol do pôvodnej rozlohy. V roku 1982 však plamene znovu zaúradovali a chata vyhorela do tla. Podarilo sa zachrániť iba priľahlú hospodársku budovu, ktorá slúži dodnes ako celoročný príbytok.
