Poľana
Poľana je vyhliadkový vrchol s nadmorskou výškou 1458 metrov nachádzajúci sa v rovnomennom pohorí Poľana. Podľa záverov bádateľov, ktorí tu vykonali množstvo prieskumov a napísali hory vedeckých prác, je Poľana najvyššou a najlepšie zachovanou sopkou v strednej Európe. Pôvodne to bol stratovulkán, čiže kužeľovitá sopka s malým kráterom, vrstvená z rôznych sopečných hornín, podobne ako Etna v Taliansku.
Z jej gigantického kužeľa sa zachovala iba základňa s priemerom 18 km. Podľa rekonštrukcie vedci usúdili, že vrchol sopky bol približne o 1 km vyššie ako je dnešná nadmorská výška Poľany a láva vychádzala z útrob cez otvor široký 2 km. Vtedajší komín cez ktorý vychádzala láva sa nachádzal presne na mieste kde sa dnes nachádza horská osada Kyslinky v Hrochotskej doline. Obrovská erupcia pravdepodobne rozmetala sopečný kužeľ a vytvorila obrovský kráter v ktorom neskoršie vyrástol menší sopečný kužeľ. Poľana bola naposledy činná probližne pred trinástimi miliónmi rokov a odvtedy je tichá a nečinná.
Prúdy lávy zo zemských útrob stuhli a vytvorili základ pre dnešnú vegetáciu, niektoré lávové prúdy však ponuro trčia zo zalesnených svahov. Stenu krátera sopky prerezala voda a tak vznikla malebná Hrochotská dolina. Na jej dne stojí ozrutný Bátovský balvan, ktorý sa do doliny zrútil z eróziou podťatého úbočia. Sopečná činnosť umožnila vznik viacerých pozoruhodností, napríklad Jánošíkovu skalu, andezitové zrázy Kalamárky či Melichova skala – jedinečne zachovalé čelo sopečného prúdu.
Poľana lákala ľudí už od praveku. Našli sa tu stopy pravekého osídlenia (napríklad na Melichovej skale, na bralách Chrapkovej alebo Malej Kopy), v rímskej dobe tu bývali kmene známe vyspelým baníctvom a hutníctvom a v stredoveku, po tatárskom vpáde, kráľ Belo IV sem prilákal húfy germánskych kolonistov. Rozvíjalo sa hlavne hutníctvo, baníctvo a hľadanie pokladov. Hutníci a baníci prilákali drevorubačov, ktorí vyklčovali celé lesy čo zase prišlo vhod prišelcom v rámci valašskej kolonizácie a tí na stráňach Poľany chovali stáda oviec a iného dobytku.
Aby sa zachovala aspoň to čo zostalo po osídlení človekom, Poľana dnes tvorí biosférickú rezerváciu UNESCO, ktorá slúži k dlhodobímu pozorovaniu vplyvov človeka na životné prostredie. Azda najpopulárnejšia cestička na vrchol Poľany vedie Rudnou magistrálou z Detvy cez Kalamárku a povedľa hotela Poľana. Od hotela vedie značkovaná trasa cez sedlo Priehybina až na vrchol. Najvyšší vrchol je obklopený lesom a preto kruhové výhľady nečakajte ale keď podídete kúsok ďalej smerom na Strungu, neobanujete.
