Opálová hora

Slanské vrchy sú andezitové pohorie, zvyšky lávových prúdov ako následok výbuchu stratovulkánu na mieste dnešnej Zlatej Bane. Keď tento vulkán vyhasínal vychrlil do svojich pórov kyselinu kremičitú, ktorá v špecifických podmienkach skalných dutín vytvorila gélové roztoky a ich vyzretím sa za milióny rokov vyvorili vzácne opály. Boli obdobia, keď sa opály ťažili iba na jednom mieste na svete a to v Dubníku pri Prešove, pod dominantou Slanských vrchov – Šimonkou.

Opály sa na tom to mieste ťažili už dávno, prvá zmienka pochádza z roku 1597 keď cisár Rudolf II. povoľuje ťažbu opálov istému Albertovi Magnusovi. Najväčší opál, ktorý tu bol vyťažený, zdobí Prírodovedné múzeum vo Viedni, má hmotnosť 607 gramov a bol nájdený v roku 1771 v koryte potoka. Zlatý vek opálových baní zažila Šimonka v druhej polovici 19. storočia kedy tu v baniach pracovalo až 350 ľudí. Na začiatku 20. storočia začali bane chátrať až celkom spustli. V roku 1991 začala skupina aktivistov rozvíjať aktivitu na záchranu baní a netopierov, ktoré tam žijú. Vznikol náučný chodník, ponúkajú sa prehliadky do podzemia a pracovití sa môžu pokúsiť nájsť svoj vlastný opál v jednej zo starých háld. Dodnes sa vraj v útrobách Opálovej hory nachádzajú najväčšie zásoby opálov na svete.

Zujímavá je aj história mena Opáovej hory – prezývanej aj Šimonka. Názov Šimonka vraj pochádza od mena istého Šimona, veľkého lovca, syna kráľovského sokoliara, ktorý tu vraj žil v 11. storočí.

Cestu za opálmi môžeme začať v obci Zlatá Baňa alebo Červenica. Obe obce spája cyklotrasa, ktorá prechádza cez areál dubnických baní. V štôlni Viliam možno so sprievodom nazrieť do podzemia opálových baní. Povrchový náučný chodník vedie odtiaľto po starých banských cestách, popri štôlňach a cez osadu Dubník k šachtám revíru Šimonka. Na vrchol Opálovej hory sa dostaneme cez sedlo Grimov laz kam vedie niekoľko značených ciest a odtiaľ žlto značeným strmým chodníkom cez húštiny až na vrchol. Na vrchole vás prekvapia nádherné výhľady na zvlnený reliéf Slanských vrchov, Vihorlat či Kojšovskú hoľu.

Slanské vrchy
Slanské vrchy

SlovenskaDovolenka.sk © 2007-2019
E-mail: kontakt@slovenskadovolenka.sk
Mobil: +421 (0) 902 406 922