Ľubietovský Vepor

Ľubietovský Vepor je súčasťou vulkanického pohoria Poľana a tvorí ho stuhnutá troska lávového prúdu, ktorý sem vychrlil ozrutný vulkán Poľany. Takto vznikol dlhočizný trojvrcholový masív, ktorý sa rozkladá v severo-južnom smere. Cenrálny vrchol Vepra dosahuje nadmorskú výšku 1277 metrov a celý masív je zakončený mohutným andezitovým bralom – Hrb. Táto vyhliadková plošina otočená k Nízkym Tatrám je „pupkom Slovenska“, keďže ktorýsi kartograf vyrátal že zemepisné súradnice Hrbu sú geografickým stredom Slovenska.

„Pupok Slovenska“ nie je práce najľudnatejším miestom, keďže leží v oblasti rozľahlých lesov a pralesov, skôr naopak. V okolí Vepra sa od nepamäti ťažilo železo, meď, striebro ale i zlato, cín a olovo. Jednoduché pece tu mali už starí Kelti i Rimania ale skutočný rozmach hutníctva sem pišiel s príchodom nemeckých kolonistov v 14. storočí. Dokonca, v Ľubietovej bola postavená prvá vysoká pec v Uhorsku na tavenie železa. Keď sa rudné ložiská vyťažili, hutnícky ruch utíchol a dnes je tento kraj oázou kľudu a pokoja.

Najjednoduchšie je sem vyraziť z Ľubietovej a modrá turistická značka na Chatu pod Hrbom je dnes atraktívnou cyklotrasou. Chata pod Hrbom sa nachádza na križovatke štyroch turistických chodníkov ale cesta na skalnatý vrchol Hrbu vedie cez červeno značenú Rudnú magistrálu. Po prekonaní asi 200 výškových metrov sa návštevníkom naskytne hŕba malebný výhľadov. Po nasýtení sa rozhľadmi je možno pokračovať Rudnou magistrálou do útrob vrcholového pralesa na chrbte Vepra a potom až na Poľanu a do Detvy.