Lomnický štít
Lomnický štít bol po dlhé roky považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier. Aj to bol jeden z dôvodov prečo bol častovaný rôznymi menami. Poliaci ho nazývali Królowa Tatr, Nemci Königsberg a pre Tatrancov to bol Veľký Grúň, Vysoká, Lomnická Vysoká, ale ako prejav veľkej úcty bol často používaný názov Otec alebo Dedo. Dnešný názov Lomnický štít sa presadil až v polovici 19. storočia a je odvodený od pôvodného názvu Skalnatého potoka. Termín Lomnica sa používal na označenie bystrých potokov.
Lomnický štít bol od pradávna lákadlom pre dobrodruhov. Hľadači pokladov a zlatokopi lámali skalu pod jeho vrcholom a poľovníci tiež mali svoje tajné chodníčky, ktoré viedli takmer až na jeho vrchol. Nevie sa, koľko ľudí vystúpilo na jeho vrchol v týchto dávnych časoch ale prvý písomne doložený výstup na Lomnický štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson v roku 1793 a svoj výstup farbisto opísal v objemnom cestopise. Po prvom zdokumentovanom výstupe sa Lomnický štít stal obľúbeným vrcholom pre rôznych dobrodruhov a uskutočnilo sa desiatky výstupov na jeho vrchol. V roku 1820 na vrchole Lomnického štítu bola vojenskými plánovačmi postavená drevená triangulačná veža a urobili sa prvé výškové merania okolitých vrcholov.
V súčasnosti je Lomnický štít nesporne najpopulárnejši vrchol Vysokých Tatier. Zásluhu na tom má najmä lanovka na jeho vrchol. Prvé plány na lanovku sa objavili už v roku 1895 ale ochrancovia prírody a technické problémy zabránili jej uskutočneniu. Napriek protestom milovníkov prírody začala v roku 1936 výstavba dráhy z Tatranskej Lomnice na Skalnaté plese, ktorá bola ukončená nasledujúci rok a v roku 1940 bola dostavaná lanovka aj na vrchol. Následne po spustení lanovky bola na vrchole Lomnického štítu zriadená meteorologická stanica a observatórium so zameraním na sledovanie slnečnej aktivity.
Za jasného slnečného počasia je z vrcholu Lomnického štítu nádherný výhľad a niektorí ľudia tvrdia, že v prípade mimoriadnych poveternostných podmienok je možné zazrieť maďarskú Matru, českú Sněžku ale aj ukrajinskú Haverlu, ktorá je vzdialená 300 km.
Pre horolezcov vedie na vrchol Lomnického štítu viac ako 50 prístupových trás. Najobľúbenejšou je pravdepodobne cesta zo Skalnatej doliny cez Lomnické sedlo a Mojžišov prameň na vrchol. Ďalšou veľmi obľúbenou trasou je takzvaná Jordánova cesta z Doliny Piatich Spišských plies cez Sedielko pod Lomnickým. Táto je na exponovaných miestach zabezpečená oceľovými lanami. Treba však podotknúť že podľa Návštevného poriadku TANAPu je cesta na vrchol Lomnického štítu možná iba pre držiteľov platného preukazu horolezeckej organizácie alebo v sprievode horského vodcu.
