Ľadový štít

Ľadový štít je tretím najvyšším vrcholom Vysokých Tatier. Z úpätia Tatier je iba nevýrazne viditeľný lebo je „schovaný“ v hĺbke Malej Studenej doliny. Vrchol Ľadového štítu sa nachádza v nadmorskej výške 2627 metrov.

V minulosti mal Ľadový štít niekoľko pomenovaní. Nazývali ho Husí vrch, Hus ale aj Gunár a Veľký Kolba. Dnešné pomenovanie získal podľa Ľadovej dolinky – strmej, snehom vyplnenej úžľabiny na severovýchodnej strane Zadného Ľadového štítu. Miestni ľudia verili, že na vrchu Ľadovej dolinky sú ukryté zlaté poklady, ktoré stráži Ľadový štít. Ľadová dolinka je pokrytá trvalými snehovými poliami, ktoré sa neroztopia ani v letnom období, preto sa v minulosti predpokladalo, že tieto snehové polia sú pozostatkom ľadovca z čias doby ľadovej, kedy bol formovaný súčasný tvar Vysokých Tatier. Vedci však zistili, že sa jedná iba o trvácne snehové polia.

Ľadový štít bol dlho pokladaný za najvyšší vrchol Vysokých Tatier, nakoľko sa takým javí zo severnej strany. Preto aj pokusy o jeho zdolanie začali práve zo severnej strany, čo je však náročnejšia trasa. Veľa výprav snažiacich sa zdolať Ľadový štít stroskotalo na známom Ľadovom koňovi, čo je asi 12 metrov dlhý úsek hrebeňa tesne pod vrcholom, z oboch strán olemovaný strmými dolinami (autor tohto článku osobne absolvoval výstup na Ľadový štít a tento úsek prekonal posúvaním v sede obkročmo 🙂 ).

Prvý zdokumentovaný výstup na vrchol Ľadového štítu sa uskutočnil v roku 1843 kedy na vrchol vystúpil britský botanik. V súčasnosti je ľadový štít dostupný iba pre organizovaných turistov s preukazom alebo v sprievode horského vodcu. Najpohodlnejšia cesta vedie z Hrebienka cez Malú Studenú dolinu – Téryho chata – Javorová dolina – Kotlina Piatich Spišských plies – Ľadová priehyba – a Ľadovým koňom až na vrchol. Ideálne je to spojiť s prespaním na Téryho chate. Milovníci horolezeckého športu ocenia výstup na ľadový štít zo severnej strany cez Ľadovú dolinku. Toto je však už horolezecký výstup vyžadujúci príslušné vedomosti, skúsenosti, výstroj a výzbroj.