Kráľova hoľa

Kráľova hoľa je vyhliadkový vrchol v Nízkych Tatrách s nadmorskou výškou 1946 metrov. Jeho názov je podľa legendy odvodený od uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý údajne v roku 1474 poľoval v okolitých lesoch a obedoval na vrchole Kráľovej hole. Iná legenda hovorí, že kopec dostal meno podľa uhorského kráľa Bela IV., ktorý po prehratej bitke pri Slanej sa počas úteku pred Tatármi ukrýval na Kráľovej holi. Ďalšie vysvetlenie hovorí, že pomenovanie je spojené s majestátnosťou tohto kopca.

Kráľova hoľa je neodmysliteľne spojená so slovenskou ľudovou tvorivosťou, existuje niekoľko slovenských ľudových piesní, ktoré ospevujú tento majestátny kopec. Najznámejšou je určite „Na Kráľovej holi stojí strom zelený …“. Kráľova hoľa je spojená aj s činosťou Juraja Jánošíka. Nie je isté či ju naozaj niekedy navštívil ale niekoľko slovenských ľudových piesní ho spája s Kráľovou hoľou. Taktiež významní slovenskí národovci, spisovatelia a dejatelia sa obracali k tomuto majestátnemu kopcu, napríklad Ján Botto v balade Smrť Jánošíkova.

Zaujímavosťou je, že Kráľova hoľa je miesto kde pramenia štyri významné slovenské rieky: Čierny Váh, Hornád, Hron a Hnilec. Najpohodlnejšia trasa na Kráľovu hoľu vedie z horehronských obcí Šumiac alebo Telgárt. Na vrchole Kráľovej hole je umiestnený televízny vysielač kvôli ktorému bola rozšítrená a spevnená cesta zo Šumiaca až na vrchol. Táto cesta je vodná aj pre cykloturitiku. Pre milovníkov nespevnených povrchov je vhodnejšia kamenistá trasa vedúca z Tegárta okolo brál Kráľovskej skaly. Keďže Kráľová hoľa zaberá okrajovú polohu v Nízkych Tatrách často slúži ako východiskový bod pre hrebeňovú túru Nízkymi Tatrami.