Bystrá

Bystrá s nadmorskou výškou 2248 metrov je najvyšší ale zároveň neveľmi nápadný vrchol mimo hlavnej truristickej magistrály v Západných Tatrách. Pomenovaný je podľa potoka, ktorý steká z jeho úbočí. Z jeho vrcholu sa pre návštevníkov otvára nádherný výhľad do dolín Západných Tatier – Račkovej, Bystrej, Kamenistej, Tichej i Koscieliskej.

Na vrchol Bystrej vedie niekoľko turistických trás. Jedna z najobľúbenejších začína v tichej rekreačnej osade Podbanské na rozhraní Západných Tatier a Vysokých Tatrách. Trasa vedie Kamenistou dolinou cez Pyšné sedlo a Blyšť na vrcholový hrebeň. Zaujímavosťou je že Pyšné sedlo je hraničný bod medzi Poľskom a Slovenskom. V minulosti bol častým miestom, kade prechádzali pašeráci. Ďalšia obľúbená turistická trasa na vrchol vedie cez Bystrú dolinu popri Bystrých plesách alebo veľmi zaujímavá trasa, ktorá umožní vychutnať si čato západotatranských dolín je trasa, ktorá začína v obci Pribylina a vedie cez Račkovu dolinu.

Okolie Bystrej je rajom pre geológov. Skaly sú tu pestro sfarbené do tmavosiva alebo do hnedočervena čo prezrádza že okolité horniny obsahujú rudné žily s vysokým obsahom železa. V minulosti boli tieto rudné žily predmetom záujmu baníkov. S baníctvom súvisí aj vznik niektorých tatranských osád. Napríklad Podbanské vzniklo po vypálení miestnych lesov za účelom baníckeho podnikania, ale následne pastieri z Pribyliny prihnali na rozsiahle čistiny svoje stáda a postavili prvé koliby na prenocovanie a ako útočisko pred nepohodou. Sem prichádzali aj prví náhodní turisti a už v roku 1925 tu bola otvorená prvá turistická nocľaháreň. Postupne sa upravili okolité cesty, najmä na Štrbské pleso a po druhej svetovej vojne nastal skutočný rozmach turizmu a rekreačných aktivít v Podbanskom. Podbanské však zostalo tichým miestom oddychu s nádherným výhľadom na okolité taranské končiare, napríklad Kriváň.