Vysoké Tatry
Vysoké Tatry sú najnavštevovanejšiou rekreačno-turistickou lokalitou Slovenska. Zaujímavé sú vysokohorským charakterom územia ktorý je zvýraznený kontrastom s Podtatranskou kotlinou a pomerne malou rozlohou horského masívu čím sú predurčené na turisticko-rekreačné a dovolenkové aktivity počas letnej aj zimnej sezóny.
Územie Tatier sa člení na Západné Tatry a Východné Tatry. Hranicou medzi nimi je Ľaliové sedlo. Východné Tatry sa členia na Vysoké Tatry a Belianske Tatry pričom hranicou medzi nimi je Kopské sedlo. Odlišujú sa aj geologickou stavbou a vegetáciou. Vysoké Tatry sú budované kryštalickými horninanmi, v Belianskych Tatrách prevládajú vápence a dolomity. Vysoké horské masívy Vysokých Tatier vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a konečnú podobu dostali vo štvrtohorách pôsobením ľadovcov.
Vysoké Tatry sú charakteristické vysokohorským rázom pohoria. Najvyšším štítom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít (2655 m.n.m.) ktorý je aj najvyšším bodom Karpát. K najvyšším štítom Vysokých Tatier patria aj Lomnický štít (2634 m.n.m.), Ľadový štít (2627 m.n.m.) a Ťažký štít (2547 m.n.m.). Výrazné sú tu pozostatky ľadovcovej činnosti vo forme ľadovcových dolín (Kúprová dolina, Mengusovská dolina, Hlinická dolina …) a ľadovcových jazier – plies, ktorých je na území Tatier približne 160. Na území Slovenska je najväčšie Hincovo pleso s rozlohou 18 ha a maximálnou hĺbkou 53 metrov.
Územie Vysokých Tatier patrí klimaticky medzi chladné oblasti. Hranica lesa tu siaha do nadmorskej výšky 1500 m, ojedinele do 1800 m. Z lesných drevín sú najčastejšie smrek, jedľa a limba, vo vysokohorských polohách kosodrevina. K najznámejším druhom vegetácie Tatier patrí plesnivec alpínsky, klinček lesklý a lomikameň trvanlivý. Zo živočíšnych druhov sa tu vyskytujú kamzík tatranský, svišť tatranský, orol skalný a medveď hnedý. V roku 1949 tu vznikol prvý národný park na Slovensku – Tatranský národný park (TANAP).
Rozvoj Vysokých Tatier začal v roku 1664 kedy bol zdolaný jeden z jeho najvyšších vrcholov – Slavskovský štít (2452 m.n.m.). Popularizáciu organizovanej turistiky umožnilo založenie Banskoštiavnického turistického spolku (1863) a Uhorského karpatského turistického spolku v roku 1873. Masovejšiemu prílevu turistických a dovolenkových hostí pomohlo dokončenie Košicko – bohumínskej železnice v roku 1873, čo prinieslo strojnásobenie počtu dovolenkárov. V roku 1900 navštívílo Východné Tatry 19 tisíc hostí. Výrazným medzníkom v náraste cestovného ruchu bol rok 1970, kedy sa vo Vysokých Tatrách konali majstrovstvá sveta v lyžovaní (Štrbské Pleso). V roku 1972 navštívilo Východné Tatry už 2,1 milióna dovolenkárov.
Významným dopravným a železničným uzlom pre oblasť Vysokých Tatier je mesto Poprad. Križujú sa tu hlavné cesty zo Žiliny do Košíc a z Kežmarku do Košickej a Juhoslovenskej kotliny. Dôležitým prístupovým bodom je obec Tatranská Štrba odkiaľ vedie ozubnicová železnica do strediska Štrbské Pleso. Na území pohoria Vysoké Tatry bolo v roku 1947 zriadené rovnomenné mesto, ktoré zastrešuje 15 tatranských osád – mestských častí (Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Horný Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby a Tatranská Kotlina). Doprava vo Vysokých Tatrách je zabezpečená elektrifikovanou železnicou po trase Štrbské Pleso – Tatranská Lomnica a tzv. „Cestou slobody“ z Podbanského do Tatranskej Kotliny, ktorá spája jednotlivé strediská Vysokých Tatier okrem Dolného Smokovca. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Pleso patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.
