Bystrianska jaskyňa
Bystrianska jaskyňa sa nachádza na okraji obce Bystrá v okrese Brezno, neďaleko známeho rekreačného strediska Tále. Je to najvýznamnejšia jaskyňa na Horehroní s pozoruhodnou výzdobou a priaznivými podmienkami na speleoterapiu.
Bystrianska jaskyňa sa delí na Starú a Novú jaskyňu, sprístupnená je časť Novej jaskyne. Vchod sa nachádza v nadmorskej výške 565 metrov a je dobre dostupný z hlavnej cesty.
Bystrianska jaskyňa vznikla v druhohorných vápencoch a vytvorila ju ponorná voda Bystrianka pritekajúca z južnej strany pohoria Nízke Tatry. Jaskyňa dosahuje dĺžku 2300 metrov. Hlavné priestory jaskyne sú tvorené zväčša úzkymi chodbami rozšírenými eróziou vodného toku. Stropné korytá vytvoril vodný tok, ktorý z dôvodu postupného usadzovania riečnych sedimentov bol vytlačený až ku skalnému stropu. Podobu jaskyne významane formovali tektonické poruchy, ktoré boli rozšírené presakujúcou povrchovou vodou. Zaujímavá je 56 metrov hlboká priepasť Peklo ústiaca do spodných častí Novej jaskyne.
Stará jaskya nebola až tak významne ovplyvnená tektonickými poruchami a preto má odlišný ráz od Novej jaskyne. Dominujú tu skalné tvary vymodelované riečnym pôsobením.
Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 5,7 až 6,7 stupňa Celzia, relatívna vlhkosť je 92 až 98%. Jaskyňa sa od roku 1971 využíva aj na speleoterapiu.
Obýva ju osem druhov netopierov, ktoré sa tu zdržujú najmä v zimnom období. Dominantne je zastúpený podkovár malý.
Vstup do Starej jaskyne bol miestnym obyvateľom známy od nepamäti. Prví odvážlivci vstúpili do jaskyne v roku 1923. Priepasť Peklo bola objavená v roku 1926. Dolný vchod do Novej jaskyne bol objavený v roku 1932 (je to východ súčasnej prehliadkovej trasy). Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti v roku 1940 (ešte bez elektrického osvetlenia).
Počas 2. svetovej vojny, keď 20. januára 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia obce našli v jaskyni útočisko. Zostúpili do hĺbky 40 metrov a tu si urobili úkryt. Von z jaskyne sa však nemohli dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. Takto tu prežili 21 dní a von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V Zrútenom dóme je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Gabriela Krupu, ktorého zasiahla nemecká guľka pri oneskorenom vstupe do jaskyne.
V roku 1955 bola prepojená Stará a Nová jaskyňa. Komplexný geologický a geomorfologický prieskum bol vykonaný v priebehu rokov 1956 a 1957. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968.
Celková dĺžka sprístupnený častí je 490 metrov. V roku 1999 bola dokončená prístavba pôvodného vstupného objektu z roku 1976. Jaskyňa je otvorená každý deň od 2. januára do 31. októbra okrem pondelkov.