Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa sa nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Belianskych Tatier na území Tatranského národného parku. Je to jediná sprístupnená jaskyňa na území Tatier. Vchod do jaskyne je v nadmorskej výške 890 metrov. Z obce Tatranská Kotlina vedie k vstupu do belianskej jaskyne náučný chodník s výškovým rozdielom 122 metrov.

Belianska jaskyňa vznikla v druhohorných vápencoch a dosahuje dĺžku 3829 metrov s výškovým rozdielom 160 metrov. Do jaskyne sa vchádza prerazeným tunelom. V podzemí dominujú dómy a siene s mohutnými stropnými kupolami, ktoré boli vytvorené vodou s hlbšou cirkuláciou.

Teplota vzduchu v Belianskej jaskyni je 5,0 až 5,8 stupňa Celzia, relatívna vlhkosť 90 až 97%. V zime nastáva prechladzovanie vstupných častí jaskyne spolu s tvorbou ľadovej výplne a teplota sa tu pohybuje od -2,1 až 5,1 stupňa Celzia.

V jaskyni žije sedem druhov netopierov, dominantný je netopier obyčajný.

Vstupné časti jaskyne poznali už zlatokopi o čom svedčia nápisy mien na skalných stenách z rokov 1713 a 1731. Na dlhé roky však zostali utajené. Vstupný otvor do jaskyne opätovne našiel L. Guldan zo Spišskej Belej a zlatokop Fabry z Kežmarku v roku 1826. Do jaskyne však neprenikli. V roku 1881 našli brvnami zatarasený otvor J. Husz a J. Britz. Cez horný vchod sa pomocou fakieľ a povrazov spustili do horných častí jaskyne a prenikli do Dómu objaviteľov.

V roku 1882 bola jaskyňa sprístupnená cez pôvodný vchod v úseku po Palmovú sieň a v tom istom roku bol prerazený súčasný vchod. Jaskyňa bola preskúmaná v rokku 1883 a opätovne v roku 1890. V rokoch 1884 a 1885 bola zameraná. Prerazením bočnej chodby v roku 1886 získala prehliadková trasa okružný charakater. Elektricky osvetlená bola v roku 1896. Elektrický prúd do jaskyne dodávala elektráreň postavená na Bielej.

V roku 1930 Klub československých turistov zrekonštruoval prehliadkovú trasu, odstránil drevené schody, vybudovali betónové chodníky a káblové elektrické vedenie. Rozsiahle rekonštrukčné práce sa organilzovali v päťdesiatych rokoch 20. stororočia. V rokoch 1956 a 1957 bol vykonaný rozsiahly geomorfologický výskum. Prehliadková trasa bola upravená v roku 1980 prerazením steny medzi Hlinenou chodbou a Dómom trosiek.

V Belianskej jaskyni je sprístupnených viac ako 1000 metrov prehliadkovej trasy s prevýšením 125 metrov. Jaskyňa sa využíva aj na speleoklimatické pobyty. Otvorená je od 2. januára do 15. novembra každý deň okrem pondelka a od 27. decembra do 31. decembra okrem pondelka. Dostupná je z obce Tatranská Kotlina smerom na Ždiar.