Ľupčiansky hrad

Ľupčiansky hrad je situovaný nad obcou Slovenská Ľupča na južnej strane Nízkych Tatier v okrese Banská Bystrica (región Horehronie).

Pôvodne bol postavený ako kráľovský hrad na kontrolu cesty vedúcej údolím Hrona zo Zvolena na Spiš. V 13. storočí, počas tatárskych vpádov, bol častým miestom pobytu kráľa Bela IV. Po smrti krála Ondreja III. sa stal súkromným majetkom Demetera a Donča (predkov Balašovcov), ktorým ho v roku 1306 zobral Matúš Čák. V jeho držbe zostal až do roku 1314, keď sa vrátil späť do vlastníctva magistra Donča.

V 14. storočí ho často navštevovali uhorskí králi. V roku 1424 kráľ Žigmund daroval hrad svojej manželke Barbore Cillskej. V roku 1439 hrad nadobudla kráľovná-vdova Alžbeta, ktorá ho pre finančnú tieseň prepustila hradnému kapitánovi Jurajovi Horvátovi.

Podľa dobových záznamov bol hrad v roku 1443 takmer úplne zničený silným zemetrasením. Horvátovci začali rozsiahlu rekonštrukciu hradu v ktorej pokračovali aj Dóciovci (získali hrad po smrti kráľa Mateja Korvína).

V roku 1531 hrad dobyl kráľovský dôstojník Krištof Turn pre kráľovnú Máriu Jagelovskú, manželku Ferdinanda I. Habsburského. Na základe vlastných skúseností zdokonalil obranu hradu, napríklad vybudovaním vstupného portálu s letopočtom 1531.

Renesančné úpravy hradu vyvrcholili v rokoch 1570 až 1590 za jeho držby podnikateľom Pavlom Rubigalom a jeho synom. Rubigalovci výrazne zvýšili obytný komfort hradu. Zaujímavá je 112 metrov dlhá, do skaly vytesaná, úniková chodba vedúca z hradnej studne do domu pod hradom.

Aj ďalší najiteľ hradu, mešťan a kráľovský radca Gašpar Tribel, pokračoval v budovaní vonkajšieho opevnenia. Po Tribelovej smrti v roku 1620 hrad odkúpil Štefan Séči a neskôr sa stal mejetkom jeho vdovy Márii Séčiovej, ktorá sa potom vydala za Františka Vešeléniho. Ten stál v roku 1666 na čele sprisahania proti kráľovi a tak po jeho smrti v roku 1670 boli jeho vdove zhabané všetky majetky vrátane Ľupčianskeho hradu.

Počas povstania Františka II. Rákocziho bol v roku 1703 hrad dobytý a vyrabovaný povstaleckými oddielmi. Sedmohradský vojvoda ho za zásluhy venoval grófovi Berčnimu. Po potlačení povstania hrad v roku 1708 obsadilo kráľovské vojsko. V tom čase odstránili na hrade statické poruchy a v predhradí vybudovali nové hospodárske objekty.

V polovici 19. storočia hrad zachvátil požiar a následné nevyhnutné opravy boli vykonané už v neogotickom slohu. Na hrade bola v rokoch 1886 a 1887 vybudovaná prístavba pre výchovný ústav a neskôr sirotinec. Po II. svetovej vojne tu boli ubytované rehoľné sestry a neskôr umiestnený kňazský seminár.

V súčasnosti je hrad vo vlastníctve Železiarní Podbrezová (od roku 2002), ktoré realizujú postupnú komplexnú rekonštrukciu hradu. Bolo tu zriadené menšie hradné múzeum, ktoré je sprístupnené verejnosti.

K Ľupčianskemu hradu sa viaže množstvo historických zaujímavostí. Väznený a mučený tu bol vodca horehronských zbojníkov Tomáš Surovčík, účastníci Hurbanovho povstania ale aj partizáni počas II. svetovej vojny.

Ďalšou zaujímavosťou je Korvínova lipa, ktorej vek sa odhaduje na viac ako 700 rokov. Vysadili ju vraj po dokončení vyhĺbenia hradnej studne v roku 1271. Podľa povestí pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín.