Liptovský hrad

Zrúcanina Liptovského hradu je situovaná na vrchole Sestrč nad obcou Liptovská Sielnica v nadmorskej výške rovných 1000 metrov (Chočské vrchy). Liptovský hrad je najvyššie položeným hradom na Slovensku.

Prvá zmienka o hrade je z roku 1262 v listine uhorského kráľa Bela IV., ktoru odmeňuje kamenára Honga a obsluhovateľa metacieho zariadenia Izumbara za stavbu a udržiavanie hradu. Hrad bol najskôr súčasťou Zvolenského veľkokomitátu, z ktorého sa v 14. storočí odčlenili župy Liptov a Turiec.

Stavba Liptovského hradu začala pravdepodobne v polovici 13. storočia. V prvej etape bolo postavené trjuholníkové jadro a mohutný štítový múr s hrúbkou takmer 4 metre (z prístupovej západnej strany). Za štítovým múrom sa pozdĺžne ťahala dojpriestorová budova paláca, ku ktorej bol pripojený neveľký dvor s cisternou na zachytávanie dažďovej vody, nakoľko sa v brale nedala vyhĺbiť studňa.

Liptovský hrad sa v dobových písomnostiach označuje aj ako Veľký hrad liptovský, pravdepodobne aj ako odlíšenie od hradu Liptovský Hrádok.

Od roku 1397 bol liptovský hrad v držbe markgrófa Prokopa, ktorý ako bratranec českého kráľa Václava IV. zasiahol v sporoch luxemburských bratov proti Žigmundovým dŕžavám, pričom hrad musel byť od Moravanov dobytý silou.

Za husitských vojen bol Liptovský hrad pravdepodobne obsadený kališníckou posádkou (podobne ako blízka Likava a Liptovský Hrádok) a pri jej vyháňaní v rokoch 1440 a 1441 bol hrad poškodený. Z toho dôvodu bol vydaný rozkaz na jeho zbúranie.

Hrad bol na krátku chvíľu obnovený Pongrácom zo Svätého Mikuláša, ktorý dostal príslušenstvo zbúraného hradu v roku 1453. Po roku 1459 hrad využívali vojaci Petra Komorovského, ale po jeho vyhnaní do Poľska nariadil kráľ Matej Korvín jeho zničenie. Od tých čias sa hrad spomína už iba ako opustený a pustý.

Do nedávnych čias zostali nad povrchom iba nepatrné pozostatky múrov, ktoré boli pamiatkovo zakonzervované. Výsledky archeologického prieskumu sú uložené v Liptovskom múzeu v Liptovskom Mikuláši.