Hrad Strečno

Obnovená zrúcanina hradu Strečno je situovaná na strmej skale nad vstupom do tiesňavy Váhu medzi Žilinskou a Turčianskou kotlinou.

Kamenný hrad vznikol na prelome 13. a 14. storočia na vrchole útesu ako pôvodne strážny objekt pri ceste popri Váhu , kde sa už od začiatku 14. storočia vyberalo mýto.

Hrad sa skladal z dvoch funkčne oddelených objektov, obrannej veže v čelnej strane hradu a obytnej budovy v zadnom konci areálu.

Po násilnej držbe hradu Matúšom Čákom (zomrel v roku 1321) sa hrad stal kráľovským majetkom. Z obdobia keď hrad neúspešne dobýjali husitské vojská (1431) sa na neďalekej polohe Bašta zachovali pozostatky malého obliehacieho opevnenia.

V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou stavebnou úpravou, pravdepodobne súvisiacou s jeho pridelením kráľovnej Barbore Cillskej (druhá manželka kráľa Žigmunda Luxemburského). Za vlády Mateja Korvína (1458 – 1490) získal hrad do vlastníctva Pavol Kiniži a neskôr jeho manželka Benigna.

Veľmi výraznou prestavbou prešiel hrad na prelome 15. a 16. storočia. Hrad bol doplnený o nový východný palác a ďalší dvojkrídlový palác sa včlenil do južného podhradia. Taktiež bola zvýšená kaplnka a do skaly vyhĺbená 88 m hlboká studňa. Obrana hradu bola zdokonalená vybudovaním ďalšieho okruhu hradieb.

Na konci stredoveku hrad nadobudol podobu dobre opevneného a prepychovo vybaveného sídla. Napriek tomu, že hrad bol najkvalitnejšou pevnosťou stredného Považia, dvakrát ho obsadili Tököliho povstalci (1678 a 1686) a preto ho na základe nariadenia cisára Leopolda v roku 1698 zbúrali.

Najznámejšou historickou osobnosťou, ktorá žila na hrade je Žofia Bosniaková, ktorá bola pre svoje dobré skutky a pomoc chudobným nazývaná aj Svätica zo Strečna. Zomrela v roku 1644 vo veku 35 rokov. Po 45-tich rokoch našli jej telo, v krypte na hrade, takmer neporušené a boli vystavené verejnej úcte najskôr na hrade Strečno, neskôr v kostole v Tepličke nad Váhom. V roku 2009 boli jej pozostatky zničené. V súčasnosti prebieha proces jej blahorečenia.

V rámci úsilia o zmiernenie chátrania zrúcaniny došlo koncom 19. a začiatkom 20. storočia k jeho čiastočnej konzervácii, ale počas bojov v roku 1944 bola stavba opäť vážne porušená. V roku 1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rozsiahla konzervácia počas rokov 1978 až 1994 rozpad zrúcaniny zastavili a od roku 1995 je v priestoroch hradu verejnosti sprístupnená expozícia Považského múzea v Žiline.