Čachtický hrad

Zrúcanina Čachtického hradu sa nachádza na ostrom vápencovom výbežku nad obcou Čachtice na severnom okraji Malých Karpát, neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Hrad bol postavený pravdepodobne v 13. storočí (na mieste predchádzajúceho staršieho opevnenia) ako hraničný hrad strážiaci prechod z údolia Myjavy na Považie a jeho výstavba sa pripisuje Kazimírovi z rodu Huntovcov-Poznanovcov.

Tento strategicky umiestnený a dobre opevnený hrad vydržal aj nápor vojsk Přemysla Otakara II. v roku 1273 počas česko-uhorskej vojny, kedy bola spustošená oblasť dnešného Západného Slovenska až po Nitru.

Hrad mal v priebehu rokov niekoľko majiteľov. Koncom 13. storočia sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti prešiel hrad do kráľovských rúk, neskôr do súkromného vlastníctva vojvodu Štibora o Štiboríc a po smrti Štibora ml. ho kráľ Žigmund daroval Michalovi Orságovi z Guty. Počas tejto doby bol hrad niekoľkokrát rekonštruovaný a modernizovaný.

Novodobé dejiny hradu sú spojené s rodinami Kanižaiovcon a Nádašdyovcov. František Nádašdy hrad opäť zrekonštruoval pričom renesančné prestavby boli zamerané na ďalšie opevnenie hradu a aj na zlepšenie pohodlia pre obyvateľov horného jadra. Hrad smutne preslávila Alžbeta Bátoriová (vdova po Františkovi Nádašdym), ktorá hrad zdedila v roku 1604. Jej zločiny sa údajne odohrávali aj na Čachtickom hrade, kde bola neskôr internovaná a nakoniec aj v roku 1614 zomrela. Po jej smrti zostal hrad takmer neobývaný, prebýval tu iba kastelán a drábi.

Dobre opevnený a vyzbrojený hrad bol v roku 1670 poškodený cisárskym vojskom ako súčasť výpravy proti majetkom jedného z vedúcich osobností Vešeléniho povstania. Cisárska hliadka zostala na hrade až do povstania Františka II. Rákocziho, ale v roku 1708 sa hrad opäť dostal do rúk povstalcov. Po jeho opätovnom dobytí cisárskym vojskom bol ťažko poškodený a hoci bola snaha o jeho ďalšiu rekonštrukciu, hrad už iba chátral a na sklonku 18. storočia boli obyvatelia obce Višňové ohrozovaní padajúcimi múrmi. Statické zabezpečenie zrúcanín hradu sa začalo vykonávať až v 90. rokoch 20. storočia a pomalá postupná snaha o jeho zachovanie pretrváva dodnes.

V súčasnosti je zrúcanina hradu prístupná verejnosti a je obľúbeným miestom víkendových rodinných výletov.