Vlkolínec

Obec Vlkolínec bola v roku 1977 Uznesením vlády SSR vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Vlkolínec leží na úpätí vrchu Sidorovo vo Veľkej Fatre, približne 10 km od Ružomberka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta Ružomberok. Vlkolínec bol pôvodne sedliacka a želiarska obec (poddaní, ktorí nevlastnili žiadnu alebo iba malú poľnohospodársku pôdu v intraviláne) Pôvodní obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom, salašníctvom a chovom dobytka. Okrem toho boli drevorubači a včelári.

V súčasnosti je Vlkolínec obývaný stálymi obyvateľmi a chalupármi, vlastníkmi rekreačných nehnuteľností – dreveníc, ktorí prebývajú vo Vlkolínci sezónne a drevenice využívajú na dovolenkové účely. Niektoré drevenice a chalupy sú využívané aj ako dočasné či krátkodobé ubytovanie pre návštevníkov obce.

V zozname pamiatkovo chránených objektov je zapísaných 73 nehnuteľností, prevažne dreveníc a hospodárskych dvorov. Vzácnou je najmä dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, 13 metrov hlboká zrubová studňa z roku 1860, kamenný kostol z roku 1875 a muzeálny objekt – roľnícky dom, ktorý je v správe Liptovského múzea v Ružomberku.

Návštevníkom Vlkolínca je k dispozícii Galéria ľudového umenia (budova bývalej školy) s výstavou umeleckých diel a poľovných trofejí, informačné centrum a fotogaléria. Vstup do expozícií Vlkolínca je spoplatnený.